Prvé informatívne vyšetrovanie začalo v marci 1610. Zanedlho potom, ako ju palatínJuraj Turzo29. decembra1610 prichytil pri čine v Čachticiach, sa začal 2. januára1611 súd v bytčianskom kaštieli nad pomocníkmi Alžbety Bátoriovej. Vďaka palatínovi Jurajovi Turzovi pred súdom chýbal hlavný vinník : Alžbeta Bátoriová. Sudcovský zbor tohto zaujímavého trestného prípadu odsúdil pomocníkov na trest smrti. V rozsudku sa o Alžbete Bátoriovej spomína len toľko, že ju nechali vo väznici na Čachtickom hrade, kde zostala až do svojej smrti 1614. Pochovaná je v Čachticiach[1] a nikdy sa pred súd nedostala.
Jej pomocníkmi boli Dorota Sentéšová, Ján Ujvári (Fickó), Helena Jóová a Katarína Benická. 7. januára1611 v Bytči bol vynesený rozsudok. V ten istý deň boli Dorota Sentéšová a Helena Jóová zaživa upálené, Ján Ujvári bol pre mladý vek sťatý a telo bolo spálené. Katarínu Beneckú súd pre nedostatok dôkazov oslobodil. Liečiteľka Majorová z Myjavy, ktorá pomáhala Bátoriovej pri rôznych chorobách bola obvinená z čarodejníctva a zaživa upálená 24. januára1611. Dôkazy a priznania boli získané s použitím mučenia.
Pri súde svedčilo veľké množstvo osôb. Napríklad evanjelický kazateľ Ponický, ktorý Bátoriovú priamo na súde obvinil z kanibalizmu. Žiadny dôkaz však nepredložil. Mnohí historici však považuju proces za vykonštruovaný a s politickým pozadím. Uhorskí šľachtici sa totiž chceli zmocniť pozemkov Bátoriovej a tak ju obvinili z ohavných činov.